Lipozóm si predstavte ako guľatú dutinu (vezikulu), ktorá vo svojom vnútri dokáže prenášať aktívne látky na báze vody.
Základným materiálom lipozómov sú fosfolipidové molekuly, ktoré pozostávajú z hydrofilnej (vodu znášajúcej) hlavy a hydrofóbneho (vodu odpudzujúceho) zakončenia.
Tieto tukové molekuly sa prirodzene zoraďujú do dvoch vrstiev, a to tak, aby hlavy smerovali von a chvostíky dovnútra.
A práve v stredovej dutine, ktorá vďaka väzbe vznikne, prenášajú životne dôležité nutrienty (minerály, vitamíny, stopové prvky, antioxidanty a mnoho ďalšieho).
Jednoduché lipozómy s jedným hydrofilným jadrom sa nazývajú unilamelárne. Existujú však aj tzv. multilamelárne lipozómy, tie si predstavte ako cibuľu – čiže v každom jadre sa nachádza ďalšia dutina a v nej zase ďalšia.
Jednotlivé vezikuly sú pritom od seba oddelené vodnými vrstvami, pričom nutrient sa nachádza len v jadre.
Výhodou takejto štrutkúry je, že na rozdiel od klasického unilamelárneho lipozómu poskytuje živine ešte väčšiu ochranu. V praxi to znamená, že aktívna zložka sa bez poškodenia v tráviacom trakte dostane ku každej bunke, ktorá ju potrebuje.
S multilamelárnymi lipozómami pracujeme aj u nás vo Vesantechu, pretože technológia, ktorú používame, dokáže živinu obaliť do dvoch až štyroch ochranných vrstiev.
Vráťme sa však k tomu, ako lipozómy vznikajú. Nedeje sa to totiž len v laborátoriách.
Lipozómy sa síce ukázali ako skvelí distribútori aktívnych látok, od ktorých sa do budúcna očakáva, že podporia cielenú liečbu mnohých vážnych chorôb. A to práve vďaka prenosu živín v najvyššej koncentrácii až priamo do buniek.
Lipozómy sa ale vyskytujú aj prirodzene v tele, napríklad v materskom mlieku alebo kolostre, kde je vstrebávanie kľúčovou záležitosťou.